Ahojte!

Skúsim iný štýl písania, s najväčšou pravdepodobnosťou to píšem len sama pre seba, takže je to jedno. Povedzme si rovno, sláva blogu je už dávno minulosťou. To o čo sa tu pokúšam nazvem pravými slovami: v podstate sa snažím udržať pri živote niečo, čo kedysi šlapalo ako švajčiarske hodinky.

Hovorím o blogu, o jeho zašlej sláve a mojej hrdosti na to čo som vytvorila. Ale nedopadla som tak len ja, všimla som si, že všetky blogu pomaly, ale iste upadajú a to nie len tie čo sa venujú Kobre 11. Nastala iná doba, internetom dominuju vlogy, youtuberi ovládli internet, tak ako kedysi blogeri.

Nie, nechcem lamentovať nad tým, ako to bolo before a prosíkať aby sa to vrátilo do starých koľají. Bývala, tak spojená komunita fanúšikov a blogerov o Kobre 11 sa rozpadla. Ľudia stratili záujem, zmenili preferncie (radšej budem niečo počuť ako si niečo prečítať?). Blog mi dal veľa, na tom trvám. Dnes ked som nastavoval tzv. univerzálny dizajn a písala rok založenia blogu som si uvedomila, akú dlhú cestu som odvtedy prešla, ako som sa zmenila, a to je len 5 rokov. Stihla som dokončiť 2 školy (základnú a strednú), prešla sebapremenou a neviem ešte čím iným.

Takže otázka znie, čo urobím s touto mojou oázou dospievania? Zmazať? Nie, na to nemám srdce. Byť znova aktívna? Ani to nie, už nemám dychtivý záujem o kadžú jednu epizódu, ktorá kedy uzrela svetlo sveta. Ostáva už len kompromis, že sem raz za čas niečo hodím...