Ahojte!

V poslednom čase, okej ten posledný čas má už tak dobré tri roky, sa tu objavujú len výročné články. Aj to nie na deň presne ako bol blog založený. Ale dnes je to na deň presne 9 rokov ako som klikla na tlačidllo založiť blog a začala svoju blogovu kariéru. Už 9 rokov a sami vidíte kam to došlo. Fakt, že ešte stále nie sú na začiatku stránky reklamy ako znak neaktívneho webu ma veľmi teší. No ako admin sa prihlásím naozaj len raz za čas.

Od roku 2011 sa zmenilo tak veľa a pripadá mi to veľmi dávno. Pamätám si ako som sa hanbila priznať, že vo voľnom čase píšem a spravujem blog o Kobre 11. Tak som si radšej vymýšľala, že mám blog o Uprírskych denníkoch a dúfala, že ten dotyčný nebude chcieť link. Dnes mi to príde vtipné, ale v tej dobe mal tento nemecký seriál to najlepšie už za sebou a vieme aké zákerné vedia byť detiská v škole.

Ale pri tomto blogu som dospela a zhruba zistila, čo by ma bavilo v živote robiť. Takže ked spomínam na krásne časy blogové, vždy mám na tvári úsmev. Pamätám si ako som celý deň nadšením poskakovala po celom byte keď som si prečítala prvý komentár od iného blogera. Hodiny a hodiny práce a vymyšľania nového obsahu stáli za to. A začali si ma všímať iní blogeri. Avšak časy sa menia, a ani táto komunita nevydržala zmenu, takže veľa blogov ostalo úplne opustených, iné sú zrušené, a to malé množstvo zmenilo zameranie, aby prežilo ešte pár chvíľ. Nie je to prekvapenie, teraz si mladí ludia radšej dačo pozrú ako prečítajú. Avšak s jednou blogerkou som v kontakte doteraz a som za naše priateľstvo veľmi vďačná. Z neznámeho človeka sa stal človek tak blízky, že vie o každej zmene v živote.

Keď sme pri tých zmenách, minulý rok bol na zmeny v mojom živote zlomový, až tak že oportunista tento drtivý wipe out neprežil, ale to nevadí stále žije vo mne a nazbierala som toľko zážitkov, že námetov na články je veľmi veľa. Takže nič nie je stratené a môžem začať pekne odznovu s čistým štítom.

To aký bude tento rok ešte len uvidíme, ale prvé tri mesiace sú teda horor. A nič už asi nebude také ako predtým.

Ale tento článok je o výročí blogu nie o smutných veciach, takže ja opäť len ďakujem mojej mladšej verzii za to, že si zvolila radšej sedenie za PC ako pitie, drogovanie a fajčenie niekde po nociach. Že sa na to nevykašľala hned na začiatku, ale vydržala a vybudovala niečo na čo je aj po tých rokoch hrdá.

Ďakujem :)