Ako hovorí nadpis, konečne sa mi dostala šanca napísať prečo mám rada Kobru 11.

O tomto skvelom seriály viem už veľmi dlho, ale nikdy to nebolo taká fanatické ako teraz, vždy som si rada pozrela reprízy, aj ked som tú-danú epizódu videla aj 3krát. Jednuducho ma to bavilo, ale to bolo asi tak všetko. Ale minulý rok sa to zmenilo. Minulý rok bol u mňa vo všeobecnosti niečím iný.

Opustila ma najlešpia kamarátka, jednoducho sa na mňa vysrala a to zo dňa na deň, a vzhľadom na to že na základke sme nemali práve najlepšie vzťhy v triede, to bolo veľmi zlé. Boli sme 4 v partii ale odišla ešte jedna a ostali sme dve, dve, ktoré nikto nemal rád. Toto sa stalo na konci ôsmeho ročníka a tak som sa nebála až tak, lebo koniec školského roku bol zachvílu. Ale verte mi bolo to dosť ťažké sa z tým vyrovnať, hlavne psychicky. Osrala mi päty najlepšia kamartáka... Prázdniny prebehli ako voda, veľmi rýchlo, a prišla deviatka. No a v septembri (září) sa znova začal boj. Potrebovala som niečo čo ma bude držať nad hladinou, lebo som mala aj také stavy. A vtedy ma vytiahla z dna Kobrička 11- na markíze konečne sa spamätali a dali 13 a 14.sériu. Dovtedy som vôbec netušila, že sú aj iné časti okrem tých z Chrisom. No a tak som si pozrela piloťák Na vlastnú päsť, a zapáčilo sa mi to. Pozerala som každú časť a už pri tej kde Ben prišiel o Saskiu ma to začalo baviť, viac ako kedykoľkvek predtým. Každý deň som sa tešila na ten daľší, čo za aký prípad budú Semir a Ben riešiť. Kobra ma takýmto spôsobom podržala. A začala som si zbierať informácie a veľmi ma to bavilo. Kobra 11 ako seriál spája všetko čo mám rada: rýchle autá, akčnosť, vtipnosť.. A tak som do tohoto ošiaľu úplne padla, vdaka Kobre som sa tešila na daľší deň.

No a aj vďaka môjmu nadšeniu existuje aj tento blog, na ktorom práca ma naozaj veľmi baví.